Hromnice
Pozornost sa sústredovala predovetkým k pestovaniu
textilných rastlín, k lanu a konope. V tento den sa
varili dlhé rezance alebo úlance, aby aj konope
bolo dlhé. Kadá gazdiná sa mala na Hromnice
klzat na lade, aby mala dlhý lan a konope. S rovnakým
cielom sa mnohé rodiny alebo mládenci s dievcatami
vybrali v tento sviatok na sánkovacku. Táto tradícia
sa vila natolko, e hromnicné sánkovacky
organizovala a zúcastnovala sa ich aj samotná lachta.
Ludia si na Hromnice viac ako kedykolvek pocas roka vímali
pocasie. Neelaný bol teplý február, pretoe
signalizoval dlhú zimu, zlú úrodu a tým
aj chudobu. Ak teda na Hromnice tieklo zo striech znamenalo to,
e zima potrvá ete dlho. Naopak, silný
mráz signalizoval, e jar je predo dvermi. A ak zo striech
viseli dlhé ladové cencúle znacilo to, e
narastú dlhé konope.
Najznámejím z hromnicných zvykov je
vak svätenie sviecok v kostoloch. Takéto sviecky,
nazývané hromnicky, mali uchránit obydlia a
úrodu pred hromom, prípadne búrkou. Z toho
je odvodený aj názov dna, ktorý v kalendári
pripadá na 2. februára. Hromnicky sa zapalovali aj
pri umierajúcom, aby sa mu lahie odchádzalo
na druhý svet, a pri mrtvom ako ochrana pred necistými
silami. Hromnicná sviecka nala dokonca uplatnenie aj
v ludovom liecitelstve, kde sa vyuívala ako prostriedok
proti boleniu hrdla.
|